Od narodenia Jozefa Gabčíka, ktorý bol vo Francúzsku a vo Veľkej
Británii príslušníkom československého vojska v zahraničí, uplynie v
piatok 8. apríla 110 rokov.
Jozef Gabčík sa narodil 8. apríla 1912 v Poluvsí v okrese Žilina v rodine Ferdinanda a Márie Gabčíkovcov. "Po
ukončení obecnej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel do Čiech, kde sa
vyučil za zámočníka. Na prezenčnú službu v československej armáde
nastúpil 1. októbra 1932 v pešom pluku 14 v Košiciach. Počas nej
absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove. Po skončení pokračoval v
dobrovoľnej službe do konca marca 1937, keď mu záväzok uplynul. Na
naliehanie otca ho nepredĺžil, do decembra 1938 pracoval vo Vojenskej
továrni č. 4 na výrobu bojových plynov v Žiline, kde sa pri havárii
nadýchal nebezpečných plynov," povedal TASR riaditeľ odboru
vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského
historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Následne preložili Jozefa Gabčíka do skladu bojových chemických látok v
Skalke nad Váhom. Keď hrozilo, že sklady padnú do nemeckých rúk, vykonal
sabotáž. Vzhľadom na riziko zatknutia prekročil slovensko-poľské
hranice a v Krakove sa prihlásil do tvoriaceho sa československého
vojska.
"Koncom júla 1939 odplával na lodi do Francúzska, kde ho v rámci
francúzskej Cudzineckej légie zaradili k 1. pešiemu pluku v alžírskom El
Arichá. Po začatí 2. svetovej vojny Gabčíka prepustili z légie a po
návrate do Francúzska bol v Agde zaradený do československej brannej
moci. Od januára 1940 bol povýšený na rotného," spresnil historik. V júni 1940 sa zúčastnil na bojoch ako veliteľ guľometnej čaty.
V júli 1940 priplával do Veľkej Británie a bol zaradený k 1. pešiemu
práporu 1. československej zmiešanej brigády. Za prejavenú statočnosť v
bojoch ho vyznamenali Československým vojnovým krížom 1939. V lete 1941
súhlasil so zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy a absolvoval rôzne
špeciálne kurzy. Po nich sa ako jeden z prvých československých vojakov
dobrovoľne prihlásil na plnenie špeciálnych úloh na území okupovanej
vlasti.
"V októbri 1941 sa stal veliteľom skupiny Anthropoid, ktorá mala
vykonať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora,
SS-Obegruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha. Vzhľadom na
zranenie druhého člena skupiny Karla Svobodu, ktorého nahradil Gabčíkov
priateľ Jan Kubiš a nepriaznivé podmienky pre let nad okupovanou
Európou, sa ich vysadenie oddialilo," objasnil Šumichrast.
Skupina Anthropoid bola 29. decembra 1941 o 02.24 hodine vysadená s
príslušníkmi skupín Silver A a Silver B v blízkosti obce Nehvizdy pri
Prahe. S pomocou českých vlastencov uskutočnili 27. mája 1942 atentát na
Heydricha. V tento deň dostal o pol jedenástej v ostrej zákrute v
Prahe-Libni znamenie, že sa blíži Heydrichov kabriolet, Gabčík mu skočil
do cesty, ale zasekol sa mu samopal, ktorý skrýval pod plášťom. Kubiš
preto vytiahol z tašky granát, trafil auto a úlomky protektora smrteľne
ranili. Heydrich svojim zraneniam niekoľko dní po atentáte - 4. júna - v
nemocnici podľahol.
Nemeckou pomstou sa stalo hromadné zatýkanie, popravy, vypálenie a
vyvraždenie obcí Ležáky a Lidice za to, že poskytli členom odboja pomoc.
Počas vlny masových represálií sa ukrývali na rôznych miestach.
Posledným útočiskom sa pre nich stal Pravoslávny katedrálny chrám
svätého Cyrila a Metoda v Prahe, kde Gabčík v beznádejnej situácii 18.
júna 1942 spáchal samovraždu. Spolu s ním zahynuli aj ďalší parašutisti:
Adolf Opálka, Jan Kubiš, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a
Jaroslav Švarc.
"Úspešný atentát na Heydricha vyvolal veľký medzinárodný ohlas.
Predstavitelia československej vlády v Londýne ho využívali pri
presadzovaní požiadaviek v rokovaniach so spojencami. Úspešnosť ich
postupu potvrdzuje aj historický fakt, že Veľká Británia 5. augusta 1942
odvolala podpis pod Mníchovskou dohodou a 29. septembra 1942 sa k
tomuto kroku pripojil aj Francúzsky národný výbor," uviedol pre TASR Peter Šumichrast.
Jozef Gabčík, ako pripomenul záverom historik, bol za prejavené
hrdinstvo niekoľkokrát posmrtne povýšený a vyznamenaný. V roku 2015 ho
prezident SR vymenoval do hodnosti brigádneho generála in memoriam a v
roku 2017 do hodnosti generálmajora in memoriam.